Povinnosť registrácie partnerov verejného sektora a negatívne následky

Účinnosťou tzv. Protischránkového zákona – zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora (ďalej len „zákon o RPVS“) vznikla pre určité podnikateľské subjekty nová povinnosť, spočívajúca v registrácií v Registri partnerov verejného sektora. Register partnerov verejného sektora je verejne prístupný register, ktorý spravuje Ministerstvo spravodlivosti SR, a zápis sa uskutočňuje prostredníctvom oprávnenej osoby. Oprávnenou osobou sa na účely registrácie do Registra partnerov verejného sektora považuje advokát, notár, banka, pobočka zahraničnej banky, audítor a daňový poradca.

Zákon o RPVS nadobudol účinnosť 01. februára 2017. Tento zákon obsahuje nielen pozitívne vymedzenie partnera verejného sektora, ale aj negatívne, t. j. ktoré subjekty nemajú povinnosť byť registrované. Konkrétnu špecifikáciu subjektov, ktoré túto povinnosť majú. Dôležitým je fakt, že táto povinnosť sa vzťahuje aj na subdodávateľov tých osôb, ktoré sú partnermi verejného sektora.

Do 31. Júla 2017 platilo prechodné obdobie, počas ktorého mali povinnosť registrácie všetky tie podnikateľské subjekty, ktoré boli pred tým registrované v Registri konečných užívateľov výhod. Aj napriek tomu, že zákon o RPVS nadobudol účinnosť 01. Februára 2017, vzťahuje sa aj na tie právne vzťahy, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou. Z uvedeného vyplýva, že povinnosť registrácie v prechodnom období platila aj pre tie subjekty, ktoré už v čase nadobudnutia účinnosti mali uzatvorené zmluvy so štátom a prijímali finančné prostriedky alebo plnenia nad finančný limit, ktorý je ustanovený zákonom o RPVS.

Subjekt, ktorý spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora, vymedzené v zákone o RPVS, musí byť v Registri partnerov verejného sektora zapísaný minimálne po dobu trvania zmluvného vzťahu so štátom. Nesplnenie tejto povinnosti môže mať pre partnera verejného sektora negatívne následky.

Existencia zmluvného vzťahu so štátom bez registrácie v Registri partnerov verejného sektora

Tak ako už bolo uvedené, registrácia v Registri partnerov verejného sektora sa vzťahuje aj na subjekty, ktoré mali uzatvorené zmluvy so štátom alebo iným subjektom verejnej správy a podľa zákona o RPVS spĺňajú všetky podmienky na registráciu v tomto registri. V prípade ak by takýto subjekt v registri nebol zapísaný, druhá zmluvná strana – subjekt verejnej správy, môže od zmluvy odstúpiť, prípadne nemusí v zmysle zmluvy poskytnúť plnenie, pričom sa nedostane do omeškania. V praxi to pre subjekt, ktorý mal byť v Registri partnerov verejného sektora zapísaný, bude mať tie následky, že druhá zmluvná strana mu nielenže finančné prostriedky neposkytne, ale v prípade už poskytnutých finančných prostriedkov bude musieť partner verejného sektora tieto subjektu verejnej správy vrátiť.

Uloženie pokuty a výmaz z Registra partnerov verejného sektora

Pre účely registrácie do registra je dôležité uviesť pravdivé a úplné informácie, ktoré ustanovuje zákon o RPVS. Partner verejného sektora preto musí oprávnenej osobe poskytnúť dokumenty a pravdivé informácie nevyhnutné k tomu, aby zo strany oprávnenej osoby došlo k objektívnemu vyhodnoteniu, kto je konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora, ktorý sa do Registra partnerov verejného sektora taktiež zapisuje. V prípade uvedenia neúplných alebo nepravdivých údajov hrozí začatie konania zo strany registrujúceho orgánu, ktorým je Okresný súd Žilina, v rámci ktorého bude musieť partner verejného sektora náležite preukázať, že informácie uvedení v registri týkajúce sa nielen partnera verejného sektora, ale aj konečného užívateľa výhod sú úplne a pravdivé. Ak to partner verejného sektora dostatočne nepreukáže, registrujúci orgán rozhodne o výmaze z registra a následne aj uloží pokutu výške od 10.000 eur do 1.000.000 eur. Výšku uloženej pokuty registrujúci orgán určí s prihliadnutím na závažnosť, spôsob a následky porušenia povinností.

Rozhodnutie Okresného súdu Žilina o výmaze partnera verejného sektora je zároveň rozhodnutím o vylúčení partnera verejného sektora – fyzickej osoby alebo štatutárneho orgánu partnera verejného sektora – právnickej osoby. V praxi to bude znamenať, že po dobu troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia, fyzická osoba nebude môcť vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve. To platí rovnako aj pre pôsobenie ako vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby, vedúci organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokurista.

Rozhodnutie o výmaze bude zároveň zakladať právo druhej zmluvnej strany – subjekt verejnej správy – odstúpiť od zmluvy a vymazaný partner verejného sektora sa tak môže vystaviť riziku vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov alebo majetku, ktorý mu bol poskytnutý na základe zmluvy.